Peter Pčolinský

Tí čo ma poznajú dlho, vedia o kom budem písať.

Poznám jedného učiteľa. Má 26 rokov, externe študuje na vysokej škole a zarába 350 eur mesačne. Takisto poznám jednu zdravotnú sestru, ktorá má 23 rokov a pracuje na „chire“ ako radová zdravotná sestra. Zarobí takisto 350 eur mesačne. Obidvaja dochádzajú každý deň cca 10 km do miesta svojho pracoviska, čo ich samozrejme stojí nemalé peniaze. Obidvaja majú mobilný telefón, ktorý platia. Medzi ich základné sociologické potreby patrí aj to, že chcú každý deň niečo jesť a piť. Voda v tomto regióne je značne znečistená a má odpornú chuť, takže poväčšine pijú balenú vodu. Keďže si tak nejak padli do oka, občas v rámci reprodukčného procesu, ktorý patrí taktiež medzi základné sociologické potreby, vyjdú si niekam na kávu. Onedlho bude svadba.

Tak si to spočítajme a skúsme usúdiť, aká je ich perspektíva do budúcnosti. Spoločný príjem je 700 eur, čo je v regióne s 30% nezamestnanosťou brutálna výhra. Nájomné sa pri dvojizbových bytoch pohybuje od minimálne 250 – 300 eur mesačne. Za mobilné telefóny zaplatia spolu do 35 eur, keďže sa snažia šetriť. Pán učiteľ má od rodičov auto, takže tých 100 eur mesačne na naftu (1,4 eur/liter) pôjde. K tomu jedna životná poistka na osobu – spolu 35 eur. Ak vychádzam z toho, že priemerné obedové menu stojí 4 eur (také lacnejšie), tak potrebujú 8×22 pracovných dní = 176 eur na obedy. Takže keď to spočítame tak na raňajky, večere, oblečenie, „kultúru“ a užívanie si mladosti im zostane po odpočítaní všetkých základných výdavkov 104 eur. Ktoré pôjdu samozrejme na stravu pri dnešných cenách potravín. Takže majú 700 eur, nájomný byt a ledva prežijú z výplaty do výplaty. Pokiaľ o pár mesiacov budú mať dieťa, prídu o jej 350 eur v zdravotníctve a dostanú almužnu od štátu. Zvýšené výdavky na ďalšiu osobu a nižší príjem. Nevynikal som nikdy z matematiky, ale nejak mi to vychádza na mínusový – deficitný rodinný rozpočet. S jedným príjmom zo zamestnania, materskou a odpočítateľným minimom na osobu, nedostanú v banke ani úver. Jedine tak nebankovú pôžičku s vyše 80 – 150% úrokmi p.a.

Teraz tá hádanka pre vládu: „Ako do frasa majú títo dvaja slušne žiť, založiť si rodinu a mať dôstojné podmienky pre seba a svoje deti?“

Odpoveď je jednoduchá. Obidvaja budú bývať u rodičov jedného z nich, kde nebudú platiť nájomné, niečo prispejú na stravu, takže nejak prežijú. Skvelé vyhliadky pre mladých ľudí. Na krku rodičom kým berú dôchodok alebo kým ich vládzu finančne podporovať.

Takto dnes funguje drvivá väčšina mladých ľudí na Slovensku. Pracujú za drobné, bývajú pri rodičoch alebo „emigrovali“ niekde v rámci schengenu.

Hlavne, že vláda chce vyplatiť Pente pár miliárd za zdravotnú poisťovňu Dôvera. Schválila 660 mil eur pre krachujúce cudzie banky. Ide vybudovať dopravný informačný systém za 150 mil eur, ktorý doteraz nikomu nechýbal.

Ale pre učiteľov a zdravotné sestry peniaze nie sú…

Preto podporujem protest zdravotných sestier a vyzývam aj učiteľov a všetkých, čo nie sú spokojní, aby sa pridali.

http://www.facebook.com/events/393725464016310/